História Cirkvi

Duchovný život v obci:

V roku 1925 za 1.Československej republiky jednotlivým náboženstvám podľa časopisu Blahovistnik (č.10/1925, str. 160), bolo zaznamenané nasledovné rozdelenie veriacich: 13 613 172 rimokatolikov, 10 338  833 gréckokatolíkov, 525 945 príslušníkov Československej cirkvi bratskej, 525 945 pravoslávnych, 72 945 židov, 354 342 bez vierovyznania(sami Česi), (Horkaj, Pružinský, 1998).

Podľa dostupného maďarského dokumentu v roku 1874, v tomto období v obci žilo 512 obyvateľov, ktorí bolí viacerých vierovyznaní: 8 rimokatolikov, 463 gréckokatolíkov, 1 evanjelik a 40 izraelitov (židov).

V roku 1793 - 1795 bol v obci postavený kamenný chrám v ktorom sa konali bohoslužby.

Okolo 1811 bola postavená farská budova, v ktorej bývali duchovní pôsobiaci v obci. Podľa dostupných dokumentov ako duchovní otcovia pôsobili:

V roku 1924 došlo k rozdeleniu náboženskej obce z toho dôvodu, že vtedajší gréckokatolícky duchovný Ján Haľko, ktorý pôsobil v obci odmietol vykonať pohrebný obrad chudobnej občianky, nakoľko príbuzní nemali čím zaplatiť za pohrebný akt. Vtedy občania obce sa dozvedeli, že v obci Ladomirová v pravoslávnom kláštore sú mnísi a duchovní (popi), ktorí takúto službu urobia zdarma. Vtedy dvaja občania obce, Jozef Korynda, Ján Stavrovský išli do Ladomirovej a odtiaľ doviezli dvoch duchovných otcov, ktorí bezplatne vykonali pohrebný obrad. Na základe toho, že za tieto služby duchovní nežiadali finančnú odmenu ani prácu  na poli, nakoľko nevlastnili žiadnu poľnohospodársku pôdu, väčšina občanov prešla na pravoslávne vierovyznanie.

Bohoslužby a iné cirkevné obrady sa vykonávali po rodinných domoch. Vykonávali ich ruskí emigranti, väčšinou monachi z Ladomirovej: Andrej Laloha, jeromonach Iov, Serafin (Ivanov), Anatolij Janščikov, Juraj Pamachaj. No na ich podporu museli im veriaci voziť potravín, z toho, čo dopestovali doma: muku, zemiaky, kapustu, fazuľu a ostatné. To zapríčinilo, že časť veriacich sa postupne vrátila ku gréckokatolíkom. Bohoslužby a cirkevné obrady pre gréckokatolíckych veriacich sa konali v chráme. Slúžili ich duchovní otcovia.

Druhá časť veriacich, ktorá ostala ako pravoslávna, si v roku 1934 začala stavať svoj chrám, ktorý bol dokončený a posvätený v roku 1935. Ikonostas bol dovezený zo starého dreveného chrámu z obce Dubova, už vtedy mal viac ako 300 rokov. Hlavným organizátorom výstavby bol občan Jozef Korynda, ktorý túto stavbu aj finančne podporil vo výške okolo 28 000 korún a značnou finančnou čiastkou prispeli rodáci žijúci v Amerike. Hlavným staviteľom podľa výpovedi starších občanov bol pán Hurtoň zo Zborova. Kurátormi v roku 1935 boli: predseda Ján Peľak, členmi Ján Stavovský, Ján a Helena (Iľa) Viľchovskí,
Jozef Korinda, Ján Čabara, Ján Bačik.

V rokoch  1942-1946 ako prvý pravoslávny duchovný v období druhej svetovej vojny a po nej tu pôsobil ieromonach Oleg Ivanov.

V rokoch 1946-1968 ako ďalší duchovný pôsobil Alexej Omeljanovič , ktorý bol ikonopisec a ľudový liečiteľ.

V tomto období na základe Prešovského soboru, ktorý sa konal v Čiernom Orlí (28.aprila 1950) bolo zakázané gréckokatolícke vierovyznanie a všetci veriaci boli nútení sa stať pravoslávnymi  a duchovní, ktorí nepodpísali a neuznali toto nariadenie, boli väznení- kde často aj zomreli. Medzi tými, ktorí boli dlho väznení bol aj duchovný otec JUDr. Marián Potaš, ktorý neskôr pôsobil v našej obci.

V rokoch 1968-1995 ako ďalší pravoslávny duchovný v obci pôsobil Andrej Bieloruský. S rodinou bývali v gréckokatolíckej farskej budove.

V roku 1968 bolo znovu povolené gréckokatolícke vierovyznanie. Na vykonávaní bohoslužieb sa striedali viacerí duchovní, najčastejšie dochádzal duchovný otec Bačinský z Prešova.

Natrvalo došiel Vasiľ Douhuň (1968-1970), ktorý bol presťahovaný z obci Trhovište za pomoci kurátorov Michala Poperníka, Andreja Chvastu a Jána Kríška. Duchovný otec so svojou rodinou bol ubytovaný v rodinnom dome Juraja Kriška (Cupera), nakoľko v tej dobe na fare býval pravoslávny duchovný Andrej Bieloruský.

Po odchode gréckokatolíckeho duchovného prichádza ako správca farností  JUDr. Marián Potaš (1970-1994), ktorý bol ubytovaný v jednej miestností vo farskej budove. Po jeho príchode sa začalo s generálnou opravou vonkajšej častí chrámu, vonkajšej omietky, oprava strechy, v roku 1970 bola postavená tretia turňa (veža), ktorá nahradila zničenú turňu v 2. svetovej vojne. Posviacka rekonštruovaného gréckokatolíckeho chrámu bola 19. septembra 1971 za účastí gréckokatolíckeho biskupa PhDr. Vasiľa Hopku (zo zápisu z 3.oktobra 1648 je známe, že v našej obci žili traja bratia Hopkovci: Peter, Fedor a Ivan, z čoho je možné predpokladať, že pôvod biskupa PhDr. Vasiľa Hopka môže byť aj z našej obce). Dňa 15.10.1972 bola posviacka opraveného zvonu Sv. JOSAFAT a posviacka novo zakúpeného zvonu PAVEL sa uskutočnila 17.júla 1976.

V roku 1995 pravoslávni veriaci odkúpili rodinný dom od občana Jozefa Miškiva (Surgenta), ktorý slúži ako farská budova pre pravoslávnych duchovných.

Prvým duchovným nasťahovaným do farskej budovy bol Mgr. Marian Feďa, ktorý prišiel do obce v roku 1995. Do pravoslávnej farností patrí aj filiálka Nižný Orlík.

V roku 2008 sa realizovala generálna oprava tejto farskej budovy. Od roku 1995 po súčasnosť sa realizovala aj oprava chrámu a strechy, podlahy, plynové vykurovanie, nainštalovali sa elektrické zvony, bol postavený kríž pri chráme a boli zakúpené nové lavice.

V roku 1994 ako gréckokatolícky duchovný prišiel Mgr. Marek Pulščak (1994-1999). Za jeho pôsobenia dochádza k vnútornej oprave omietky, podlahy, rekonštrukcia ikonostasu v gréckokatolíckom chráme.

V roku 1996 bola realizovaná úprava okolia farskej budovy, pričom došlo k zbúraniu poľnohospodárskych objektov (maštale a stodoly).

V obnove sa pokračuje aj za pôsobenia duchovného Petra Tkáča (1999-2000).

Od roku 2000 správcom farností je  Mgr. Martín Horňak. K tejto farnosti patria aj fialky: Jurkova Voľa-chram zasvätený narodeniu Presvätej Bohorodičky, Nižný Orlík - chrám zasvätený Bl. hieromučeníka Vasiľa Hopka. Za pôsobenia správcu farností Mgr. Martina Horňáka došlo k ukončeniu generálnej opravy vnútorných priestorov chrámu, namontovaniu elektrických zvonov v roku 2005, a začalo sa s úplnou rekonštrukciou farskej budovy a jej okolia.

Dňa 29.decembra 2001 sa konal vianočný koncert "Daj Boh šťastia tejto zemi", na ktorom vystupovali viacerí sólisti a súbory (Mária Mačošková, Monika Kandračová, Emília Zbihlejová a cirkevné zbory).

Dňa 28.mája 2005 za pôsobenia gréckokatolíckeho duchovného otca  Mgr. Martina Horňáka a jeho manželky Evy Horňákovej sa začal prvý ročník detského divadelného festivalu Rybka. Na súťaží boli prezentované štyri vystúpenia s náboženskou tematikou., ktoré predviedli súbory z Nižného Orlíka (2 vystúpenia), jeden súbor zo Svidníka a posledný zo Stropkova.

Druhý ročník sa konal v apríli 2006 v Nižnom Orlíku, ako víťaz skončil súbor z Vyšného Orlíka pod vedením Evy Horňákovej.

Dňa 5.júna 2007 sa konal tretí ročník, ktorého sa zúčastnilo osem detských súborov za diváckej účastí viac ako 300 ľudí. Na prvom mieste sa umiestnil súbor zo Sniny, ako druhé skončili deti zo Svidníka a tretia priečka patrila súboru z Nižného Orlíka. Účinkujúci z Vyšného Orlíka svoje predchádzajúce umiestnenie neobhájili.

V roku 2008 sa konal v poradí štvrtý ročník tohto festivalu v našej obci za účastí  ôsmich súborov. Nádhernú hravosť predviedli deti z divadelného súboru z Vyšného Orlíka vo svojej hre "Zvieratka na vode". Deti pôsobili  veľmi prirodzene a uvoľnene. Druhé miesto získal divadelný súbor pri CZUŠ Bardejov. Víťazstvo v kategórii "starší" pripadlo súboru z farnosti Stakčín, zvaný Mexico. Druhé miesto a prvé v diváckom hlasovaní právom získal divadelný súbor Nižný Orlík s hrou "Aspoň jeden deň". Pri všetkých divadelných festivaloch bolo zabezpečené občerstvenie a pohostenie. dopisať.....................ďalšie roky

V roku 2005, 12. - 20. novembra sa v našej obci uskutočnili sväté misie pod vedením o. misionárov Mikuláša Tressu CssR zo Stropkova a o. misionára Štefana Kitlana CssR z Korunkovej, súčasťou ktorých bola 14. novembra krížová cesta ulicami obce s pätnástimi zastaveniami. Na túto udalosť bol zhotovený drevený kríž, ktorý veriaci niesli ulicami obce na svojich pleciach. K poslednému zastaveniu kríž niesli duchovní otcovia. Kríž je umiestnený na poslednej zastávke pri vchode do chrámu z východnej strany.

V katastri obce sa nachádzajú tri veľké kríže. Prvý je na začiatku obce pri hlavnej ceste v smere Svidník - Bardejov o ktorý sa starajú pravoslávni veriaci.

V prvý novembrový týždeň v roku 2013 auto idúce zo Svidníka vrazilo do tabule označujúcu dedinu a následne do svätého kríža, následkom čoho bol celý betónový kríž zdemolovaný. V roku 2014 postavenie nového mramorového kríža zo svojich finančných prostriedkov zabezpečila rodina Vladislava Mikulu.

Nadpis na kríži: Na česť a pamiatku Kristových strasti a s prosbou za dcéru, sestru Adriu ....... tento kríž dala postaviť rod. Vladislava Mikulu dňa 28.08.2014

Križ bol vysvetený ...... 2015...., 

Druhý sa nachádza na konci obce v tom istom smere, starajú sa o neho gréckokatolícki veriaci. Veľký spoločný kríž je postavený na cintoríne, ktorý bol v roku 2003 posvätený správcami tunajších farností Mgr. Martinom Horňákom a Mgr. Mariánom  Feďom za účastí všetkých veriacich.

V polovici 20. storočia bolo gréckokatolícke vierovyznanie zakázané a až do roku 1968 bola gréckokatolícka cirkev odsúdená na zánik. Veľkého zadosťučinenia sa jej dostalo 17. februára 2008, keď v Prešove v mestskej hale Prefekt Kongregácie pre východné cirkvi kardinál Leonardo Sandri z Vatikánu slávnostne intronizoval prvého gréckokatolíckeho arcibiskupa metropolitu Jána Babjaka, dovtedy sídelného prešovského biskupa. O jeho vymenovaní za arcibiskupa metropolita rozhodol 30. januára 2008Svätý otec Benedikt XVI., keď zaviedol nové územné usporiadanie gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Jeho súčasťou je zriadenie nového bratislavského biskupstva. Jeho prvým biskupom sa dňa 16.2.2008 stal Peter Rusnák. Košický exarcechart bol povýšený  na eparchiu (dňa 18.2.2008) a za jeho eparchu pápež vymenoval Milana Chautura.

Arcibiskup Ján Babjak pritom povedal: "Sme účastníkmi skutočného zázraku. Z toho nemožného, z čohosi odsúdeného na smrť sa stalo čosi živé, životaschopné. Cirkev, ktorá bola odsúdená na zánik, postavená mimo zákon a pochovaná, zrazu Bohom bola vzkriesená a naplno sa rozvíja a prináša plody".

V tomto období v našej obci svorne žijú gréckokatolícki a pravoslávni veriaci. Každý má svoj chrám a farskú budovu.