Podľa dostupných materiálov a spomienky najstarších občanov možno hovoriť o živote občanov na úseku kultúry a vzdelávania v 20-tých až 30-tých rokoch minulého storočia. V obci bola zriadená Ruská čitaľňa Obščestva A. Duchnoviča v roku 1921 na vtedajšiu dobu s bohatou knižnicou, ktorá vznikla za finančnej podpory rodákov z Ameriky, ako pravdepodobne jediná v Prešovskej župe. Obsahovala vyše 600 kníh a viedol ju Ján Novák, v tomto období starostom obci bol Eliaš Kriško, ktorý mal značnú zásluhu na jej vzniku. Počas 2. svetovej vojny knižnica bola zničená. K obnove knižnice dochádza zriadením miestneho kultúrneho strediska 01.02.1989, ktorého vedúcou bola Ľubomíra Baranová. V súčasnosti popri využívaní knižnice, občania majú možnosť využívať aj služby bibliobusu, ktorý dochádza jeden krát týždenne.
Obec Vyšný Orlík a Medzilaborce patrili k najaktívnejším v rámci kultúry a športu.
Už po 1. svetovej vojne z Orlíka študovali na vysokej škole títo študenti: Juraj Kriško – učiteľský ústav, Jozef Miškiv-Surgent, Jozef Kosť, Ján Mikula a MUDr. Miron Pribula. Boli to prví študenti z roku 1923. Pred 2. svetovou vojnou učiteľské vzdelanie získali: Anna Morklianiková (r. Krišková), ktorá pred vojnou učila v Jurkovej Voli a v Detriku – Vranovský okres, Mária Petriková (r. Bačová), Imre Pribula a Iľjuška Pribulová.
Po 2. svetovej vojne sa občania v prvom rade venovali obnove vojnou zničených rodinných domov, ale pri tom nezabúdali ani na kultúrno spoločenské vyžitie. Mládež nacvičovala rôzne divadelné predstavenia s ktorými vystupovali nielen pred vlastnými občanmi, ale aj v susedných obciach.
Prvú ľudovú hudobnú kapelu založil Ján Humenik, ktorá postupne bola známa široko – ďaleko. Hrávali nielen na tunajších zábavách a svadbách, ba často vystupovali aj v Československom rozhlase. V tejto skupine hrali zakladateľ Ján Humenik, jeho synovia Michal a Jozef, ako aj ďalší hudobníci z iných obci. Po ich zániku vznikla nová hudobná skupina 3 + 1 bratov Kosťovcov – Vladimír, Michal, Milan a Dušan Leško. Po zániku tejto hudobnej skupiny vznikla ďalšia IBIS pod vedením Juraja Cahajlu, v ktorej účinkovali Jozef Miškiv, Andrej Bielorusky, Dušan Ferkanin a Pavel Oleár. Ako doposiaľ posledná v obci účinkovala hudobná skupina, ktorej účastníkmi boli Miroslav Novák, Miroslav Kosť, Michal Karaman, Peter Kopča z Nižného Orlíka. Jedným z najlepších zabávačov v speve a hre na harmoniku na rôznych spoločenských podujatiach je Jozef Miškiv, ktorý šíril spev a dobrú náladu v spoločnosti.
Dobrú reprezentáciu obce odvádzala ženská spevácka skupina ORLIČANKA, ktorá vznikla v roku 1974, vystupovala na rôznych domácich podujatiach a na festivaloch na Slovensku a v zahraničí. Jej zakladateľkami boli: Mária Zavodová, Oľga Sadyová, Zuzana Nováková, Irena Krišková, Helena Hnatová. Postupne sa skupina rozrastala o ďalšie členky: Melánia Nováková, Anna Cuperová, Dana Migová, Helena Tančinová, Mária Kosťová, Jarmila Koščová, Eva Zavodová, Ľubomíra Kravčuková, Emília Lukáčová, Helena Ferkaninová, Oľga Sadyová ml. Jana Sadyová, Ľubomíra Baranová, Katarína Miškivová, ako doprovod harmonikou boli Jozef Miškiv, Mgr. Anton Berežňák. Táto spevácka skupina pôsobila do roku 1994 a je na škodu, že zanikla nakoľko šírila dobré meno obce.
O tom, že v Orlíku sa zachovávajú ľudové tradície ako kosenie trávy bola Československou televíziou odvysielaná relácia staré zvyky pri kosení trávy 1976. Ako ďalšia kultúrno spoločenská akcia bola Slovenským rozhlasom natočená a viac krát vysielaná makovická svadba za účasti speváckej ženskej skupiny ORLIČANKA a mužskej speváckej skupiny z Vyšného Mirošova. Pri natáčaní tejto svadby boli rozdelené hlavné postavy: starosta svadby – Michal Liga z Vyšného Mirošova, vydavca – Ján Kriško z Vyšného Orlíka, svadobná mama – Anna Cuperová z Vyšného Orlíka, nevesta – Ľubomíra Baranová z Vyšného Orlíka, ženích – Jurek z Vyšného Mirošova.
O tom, že obec žila kultúrnym životom svedčia aj ďalšie kultúrne podujatia ako prehľadka amatérskych speváckych skupín a jednotlivcov – Makovická struna, kde okresné kolo sa v obci uskutočnilo viac krát, prvé kolo bolo v roku 1994. Viac krát vystúpil Podukľanský ukrajinský súbor z Prešova. So svojim programom v roku 1992 vystúpila hudobná skupina Drišľak. Svoj repertoár ľudových tancov predviedli súbory Makovička a Makovica zo Svidníka. So spoločenským tancom tri krát vystupoval súbor Svitan zo Svidníka.
Hovoreným slovom sa predstavilo Ukrajinské divadlo z Prešova. Od roku 1996 do roku 1999 sa realizovali stretnutia obecného zastupiteľstva s dôchodcami pri príležitosti vianočných sviatkov.
Viac krát sa konali spoločenské plesy v období fašiangov. V tejto tradícii sa pokračuje. Každým rokom obecné zastupiteľstvo pre občanov obce a ich rodákov organizuje Vyšnoorlický ples. Posledný v poradí 8.Vyšnoorlický ples sa konal 23.1.2016.
